História
Obec bola založená po vzniku v roku 1922 slovenskými prisťahovalcami z oblasti Tatier a Oravy
z Poľskej časti. Prišli sem
hospodáriť na rozparcelovaný bývalý
veľkostatok Coburgovcov./ Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária
Coburg. Jednoduchšie, Ferdinand Bulharský. Cár, ktorý sa na Slovensku ocitol v
exile. / Do dnešnej Orávky v roku
1922 prišlo 326 ľudí, čo predstavovalo
64 slovenských rodín, ktorí by
v dôsledku podpísania
Trianónskej zmluvy v roku 1920 sa stali
obyvateľmi Poľska. Pokiaľ chceli po vytvorení hraníc Československa po 1. svetovej
vojne predkovia terajších obyvateľov
Orávky, gorali z oblasti južného Poľska a Oravy žiť na Slovensku
museli sa presťahovať. Bolo im poskytnuté územie na juhu Slovenska, ktoré sa
vytvorilo z časti katastrálnych území Rimavská Seč a Cakov,
okolo Coburgovského kaštieľa
a coburgovských statkov.
Do časti s názvom Čobánka, oblasť vytvorená z katastrálneho
územia Rimavská Seč sa prisťahovali rodiny a to: Jurčákovci, Kudjovci, Režutkovci, Cisárykovci, Zosiakovci,
Oravcovci, Adamčíkovci, Vojtušákovci, Pastvovci.
Do časti Kacagó tvorenej
z časti katastra Rimavská Seč a Cakov sa prisťahovali rodiny a to:
Marmulákovci, Bialoňovci, Jurčákovci, Klapišovci, Kubackovci, Jablonský,
Privarovci, Vykydalovci, Machajovci, Vyrvovci, Moňákovci, Baneckovci, Podzimekovci,
Oškvarekovci, Bolčárovci, Rapčaniakovci.
Náslendne počas nasledujúcich rokov
sa prisťahovali rodiny a to: Bieľovci, Brenkusovci, Chovancovci, Janoviakovci, Jablonský, Kovalčíkovci,
Kudjovci, Lachovci, Piecušiakovci, Rezutkovci, Moňákovci, Vontorčíkovci ,
Lipničanovci, Michalicovci,
Zemančíkovci, Adamčíkovci,
Vyrvovci, Lašákovci, Bialoňovci,
Lipničanovci .
Treba pritom poznamenať, že pre týchto
Oravcov bol nový začiatok veľmi
ťažký. Doma nemohli predať svoje majetky
a museli sa zadĺžiť keď si chceli kúpiť nové majetky. Okrem toho
svoje hospodárstvo zakladali v čase
hospodárskej krízy a taktiež pôda, ktorú kúpili sa značne líšila
od horno - oravskej pôdy a taktiež plodiny pestované boli úplne inakšie, náradie na obrábanie sa líšilo od ich náradia. Boli ďaleko od domova a v úvode mnohí museli bývať
v hospodárskych budovách. Boli stavané tzv. legionárske domy. Kým sa
stačili aklimatizovať po Mníchove 1938
a Viedenskej arbitráži uvedené územie
pripadlo Maďarsku. Obyvatelia prišli o svoj majetok a museli sa
násilne vysťahovať na územie Slovenska. Po skončení II. svetovej vojny sa obyvatelia vrátili domov a museli
začať odznova. Občania postavili dedinu
opätovne a začali obrábať pôdu a stavať si nové obydlia. 28.12.1957 bol skolaudovaný nový Kultúrny dom spojený s obecným úradom. Tento
v 60. rokov bol dostavaný o ďaľšie priestory. V Uvedenej budove
boli aj kancelárie novozaloženého
poľnohospodárskeho družstva , ktoré
prešlo rôznymi premenami až po akciovú spoločnosť, ktorá začiatkom 21.
storočia zaniklo. Následne na pôde
začali pracovať súkromníci, ktorí sa vykryštalizovali do súčastného stavu. Kultúrny dom prešiel veľkou rekonštrukciou
v roku 2012 .
Dominantou obce sa stal nový Rímsko - katolický kostol Sedembolesnej
Panny Márie, ktorý bol postavený v rokoch 1993 – 1995, a strecha vymenená v roku
2013.
starosta obce |