O obci Samospráva Pre občana Aktuality
  SK | HU  





História

      Územie dnešnej obce Lenka (maď. Lenke) sa pravdepodobne v 13. sotročí vyčlenilo z chotára Kešoviec. Prvá  písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1323 a to v podobe "zem  Nenke". V neskorších zápisoch sa označuje aj ako Lynthe (1386), Nenyke, Nenyenke (1427),  Dolní  resp. Nižní Lenky (1808),  Sajólenke (1920).Pôvodní  obyvatelia  Lenky  patrili pod správu kráľovského hradu  Gemer.
Pravdepodobne  už  koncom 13. stor.  boli niektorí  z nich povýšení medzi  tzv. kráľovských služobníkov (servientov),čiže fakticky sa stali príslušníkmi nižšej šľachty (zemianstva). Následne si  začali písať prídomok "z Lenky" (Nenkei, Lenkey, Lenkei). Lenkeiovci zostali zemepánmi Lenky až do 19. stor.
Okrem  nich tu   istý  čas  vlastnili určité majetkové diely aj Hubaiovci (v  Nižšej Lenke) a  Vajdovci  ( vo Vyšnej Lenke).  Žili tu taktiež tzv. kurialisti,  t.j. zemania
hospodáriaci   na svojej pôde bez  poddaných.
Popri spomínaných šľachticoch tvorili  druhú  časť obyvateľstva  Lenky najneskôr od 15. stor. poddaní (sedliaci a želiari). Z hladiska hospodárstva mala dedina vždy prevažne roľnícky charakter, no zároveň sa v nej udržiavalo pomerne silné zemianske povedomie.

     A tak bolo viac-menej prirodzené, že keď sa v Uhorsku začala rozrastať verejnosprávna agenda a a miestna administratíva potrebovala svoje písomnosti overovať pečaťou s obecným znakom, pristúpilo sa k jeho tvorbe práve z týchto "zemianskych pozícií". Na rozdiel od väčšiny dolnogemerských obcí obyvatelia Lenky neprijali za svoje symboly poľnohospodárstva, ale zvolili so kompozíciu pripomínajúcu šľachtický erb. Dokladom tejto skutočnosti je zachovaná vosková pečať pochádzajúca približne z druhej polovice 18. storočia.   

     Táto pečať na prvý pohľad pripomína mierny vertikálny ovál, ale v skutočnosti ide o osemhranný formát. V jeho hornej časti medzi siglami P - L, ktoré sú skratkami slov POSSESIO LENKE (teba OBEC LENKA), je umiestnená otvorená osemlistová koruna. Pod korunou stojí postava muža v hranatom klobúku, ktorý v pravej ruke drží fakľu a ľavú má opretú vbok. Okolo neho, sa po bočných a dolných stranách pečate ťahajú dve dole prekrížené olivové (vavrínove) vetvičky. Tieto vetvičky svojím "rámovaním" navodzujú dojem štítu, kým koruna je na mieste, kde pri šľachtických erboch býva prilba s prikrývadlami a klenotom.

     Istú pochybnosť môže vzbudzovať interpretácia fakle v ruke muža. Otázku, či by to nemohol byť napríklad meč, šabľa, kríž, kladivo alebo nejaký iný predmet sme sa pokúsili riešiť pri primeranom zväčšení digitálneho snímku tejto pečate na počítači. Aj keď je na tento spôsob čiastočne determinovaný technickými okolnosťami nasvietenia pečate pri jej fotení, zdá sa, že považovať oný predmet za fakľu je najprijateľnejšie. Táto skutočnosť vykazuje okrem toho aj v rámci slovenskej heraldickej tvorby značný stupeň ojedinelosti a tým tiež originálnosti, čo bude v konečnej fáze znamenať aj pre samotnú Lenku určté plus. (Mečov a šablí "hockoľko", fakle takmer niet!)

     Naznačený "šľachtický" charakter historického znaku Lenky oprávnene vyvoláva potrebu preskúmať, či tu naozaj nejde o transformáciu nejakého rodového erbu. V tomto zmysle by na prvom mieste prichádzať do úvahy miestni zemepáni, ale ani jeden z troch spomínaných feudálnych rodov nemá erb, ktorý by bolo možné považovať za predobraz znaku obce. Teoreticky by sa dalo ešte uvažovať aj o erboch tamojších armálistov. Ich erby však zatiaľ nepoznáme a považujeme to za málo pravdepodobné. Takže najskôr pôjde o viac-menej samostatný znak vytvorený ako pôvodina priamo určená pre Lenku.

     Bez ohľadu na skutočnosť, že pôvod (vzor) historického znaku sa zatiaľ nedá celkom jednoznačne stanoviť, jeho uvedený charakter je v podstate jasný. Keďže v minulosti sa používal iba na pečatiach, nemal doteraz stanovené farby. To je pri jeho "povýšení" do podoby plnohodnotného erbu nevyhnutné. Preto s prihliadnutím na celý komplex tradičných zásad a zvyklostí erbovníckej tvorby navrhujem, aby budúci erb Lenky bol takýto:

     Na červenom polookrúhlom štíte po stranách s ťahanými a dole s prekríženými olivonými vetvičkami v strede strieborná (biela) postava muža v zlatých (žltých) čižmách a zlatom (žltom) hranatom klobúku, so zlatou (žltou) fakľou so strieborným (bielym) plameňom, nad tým v hlave štítu zlatá (žltá) otvorená osemlistová koruna so striebornou (bielou) vnútornou výzdobou (perlami).

     clip_image002.jpg

    

     V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr by potom mali obecné farby tvoriť spolu bielo-žlto-červenú trikolóru. Z nej bude podľa ustálených vexilogických zásad zostavená aj vlajka Lenky.

     Som presvedčený, že navrhovaný erb Lenky má nádej na odborné schválenie a oficiálne prijatie ako aj verejné rozšírenie a získanie si obľuby a rešpektu a miestneho obyvateľstva. Obsahuje totiž znamenie, ktoré vychádza z približne 250-ročnej, ba možno aj staršej histórie obce. Je teda svojím spôsobom odkazom predchádzajúcich generácií tunajších obyvateľov pre ich dnešných ale aj nasledujúcich potomokov. Pritom pomerne originálne reprezentuje miestnu historicko-spoločenskú tradíciu.

Saj__lenke_024.JPG   Grafitová kresba

Saj__lenke_025.JPG

Kaštieľ v roku 1942.

Saj__lenke_034.JPG

Rodina Szilárdyovcov

Saj__lenke_042a.JPG

Ďalšie fotky z minulosti našej obce

Saj__lenke_iskol__sok_1.JPG

Sajolenke_tuzoltok1.jpg

Sajolenke_tuzoltok_3.JPG


starosta obce

Verzia 4.0a; © CSX 2017;